Konzervatívne a liberálne trendy v slovenskej spoločnosti
Na prelome volieb, kedy odchádza jedna a nastupuje druhá vládna garnitúra, nastal čas zamyslieť sa nad tým, aký charakter dostane náš štát v priebehu ďalších štyroch rokov, ktoré máme pred sebou a ktoré zodpovedajú jednému volebnému obdobiu v prípade ideálnych podmienok.
Treba vziať do úvahy fakt, že striedanie starej vlády novou, sprevádzalo v roku
2023 niekoľko faktorov, ktoré úzko súviseli s politickou ideológiou. Ďalej
netreba zabúdať ani na fakt, že tohtoročné parlamentné voľby boli voľbami
predčasnými a práve to, že sa konali v neštandardnom, predčasnom termíne ma
oprávňuje napísať svoj názor na to, čo predostriem v tomto článku. Konkrétne sa
v ňom pokúsiť zhrnúť to, čo si myslím o týchto dvoch ideológiách a síce
konzervatívnej (nastupujúca vládna garnitúra) a liberálnej (odchádzajúca vládna
garnitúra). Tieto dve ideológie stoja voči sebe v priamom kontraste a ak by sme
mali byť úprimní, mohli by sme pokojne povedať, že konzervatizmus sa s
liberalizmom doslova neznáša a navzájom sa vylučuje. Byť konzervatívcom a
vyznávať konzervatizmus je totiž na hony vzdialené tomu čo uznávajú a obhajujú
liberálne zmýšľajúci politici.
Širšie zamyslenie a úvaha na základe nášho členstva v EÚ a NATO
Svoje závery budem vynášať aj na základe a pri zohľadnení toho aké prevládajú v Európskom priestore pomery a nálady. To, že sú skôr a predovšetkým liberálneho rázu netreba hádam ani zdôrazňovať. Na strane druhej tu máme konzervativizmus s odkazom na národné záujmy a požiadavky jednotlivých členských štátov Európskej únie. Slovensko je od roku 2004 súčasťou tohto priestoru a akosi sa vezie na vlne toho čo sa odsúhlasí v centre diania a riadenia v Bruseli. Netreba zabúdať, že sme ako štát ešte v roku kedy sa Slovensko stalo členom EÚ súhlasili s tým, že sa vo veľkej miere budeme podriaďovať centralistickému systému vládnej moci vychádzajúcej z rozhodnutí EÚ ako celku. Časy sa však menia a veci sa dejú. Zahraničná a migračná politika, ako aj výrazné geopolitické zmeny na pozadí rôznych vojenských konfliktov v rôznych častiach sveta, znamenajú pre Slovensko a najmä súčasnú, novozvolenú vládnu garnitúru obrovskú výzvu. Názory rôznych členských štátov na rôzne veci a udalosti nielen vo svete, ale aj v samotnej Európe začínajú byť až priveľmi rozdielne a nekonzistentné na to, aby dávala EÚ ako organizácia stále nejaký zmysel. Otázka znie či si môže taký malý štát akým je Slovensko dovoliť svoju vlastnú cestu bez toho, aby nebolo súčasťou rozhodovacích procesov rámci EÚ? Túto otázku si súčasní politici nekladú, ale stavím sa, že s ňou niektorí zaspávajú a niektorým určite nedáva ani spávať.Čo si môže Slovensko dovoliť a čo nie?
Slovensko je malý štát s neveľkým HDP, pomerne zlými ekonomickými ukazovateľmi, vysokým verejným a celkovým dlhom a mohli by sme pokračovať. Navzdory tomu že sme niekoľko dlhých rokov súčasťou EÚ a Šengenského priestoru badať iba veľmi malý pokrok aj čo sa životnej úrovne tu žijúcich občanov týka. Toto je zarážajúci fakt a oprávňujeme ma to k tomu, aby som vyhlásil, že členstvo v EÚ je z tohto pohľadu úplne zbytočné. Ďalej by sme sa mohli pýtať čia je to chyba? Spravili chybu naši vládni politici, ktorí niekoľko rokov iba sľubujú ako a čo všetko pre ľudí spravia a vylepšia? Alebo je politika EÚ nastavená tak, aby sme sa k ideálnemu stavu ani len nedopracovali nie to ešte priblížili? Obe možnosti sú zlé, odstrašujúce a neželateľné. Z tohto dôvodu treba nielen že zmeniť politický systém na Slovensku, ale aj vystúpiť z EÚ. (Ako si predstavujem zmenu politického systému na Slovensku ja na iný článok a úvahu).Otázka či mať na Slovensku konzervatívnu, alebo liberálnu vládu je pre mňa úplne irelevantná. Táto otázka je nateraz vyriešená. S nástupom novej vlády, ktorej ideológia sa výrazným spôsobom odkláňa od tej Európskej sa začnú diať veci, ktoré môžu dokonca viesť až k referendu o vystúpení Slovenska z EÚ. Prečo toto všetko píšem? Pretože som si istý, že politika súčasnej vládnej moci bude s tou Európskou v mnohých veciach a otázkach nekompatibilná. Toto povedie k rôznym pnutiam v spoločnosti, ktoré môžu vyústiť až do spomínaného referenda. Koniec koncov referendum či už v otázke nášho členstva v EÚ alebo aj v NATO sme na Slovensku dlhé roky nemali a bolo by iba vítané. Apropo. Liberálna a konzervatívna ideológia sa navzájom nevylučujú hoci som na začiatku úvahy písal niečo iné. Obe ideológie chcú pre ľudí predsa len to najlepšie a som toho názoru, že na Slovensku by sa mohli výborne dopĺňať. To iba politici spravili z týchto ideológií dve barikády. Pre mňa znamená liberalizmus predovšetkým otvorenosť svetu, prepletenosť svetových trhov a čulý obchod. Priveľká až nezdravá miera slobody pre jednotlivca a v konečnom dôsledku veľký chaos, ktorý je neželateľný. Liberalizmus si tiež spájam s globalizmom a kapitalizmom. Ďalšie dva -izmy ktoré sa nesvedčili a svetu v konečnom dôsledku nič dobré nepriniesli. Nemôžeme a nechceme preto súhlasiť s liberalizmom v jeho súčasnej podobe a tak ako ho uznávajú a vnímajú politické elity v Európe, USA a zvyšku západného, vyspelého sveta. Toto je myslím si - a verím, že mi dajú mnohí za pravdu - slepá ulička. Malému Slovensku oveľa viac svedčí národná, konzervatívna politika s ústretovým prístupom k menšinám avšak pod jednou podmienkou. Nesmieme si ako Slovensko viac dovoliť ďalší prílev utečencov a migrantov z Ukrajiny a tretích krajín sveta. Toto je pre Slovensko veľký problém a hrozba.